Viem, že teraz všetci zástancovia liberálneho, voľného trhu padajú do mdlôb, a už rozmýšľajú, kde by bolo najvhodnejšie miesto na postavenie hranice, kde by ma upálili, ale keď sa pozrieme do starých členských krajín EÚ, ako je napríklad Nemecko, Rakúsko, a niekoľko rokov už aj Maďarsko, zistíme že, čuduj sa svete, všade tam majú zavedenú takzvanú jednotnú cenu. ( Myslím si, že nikto nebude obviňovať tieto krajiny zo zavádzania socializmu typu, ako ho my všetci skôr narodení dôverne poznáme.)
Taxi Bratislava, alebo podnikanie v taxislužbe po bratislavsky.
Dôvodov bolo hneď niekoľko. Zoberme si žiarivý príklad z Bratislavy. Ak sa nejaký človiečik rozhodol, že si založí taxislužbu, začal rozmýšľať, ako pritiahnuť do taxislužby zákazníkov. Ak si myslíte, že rozmýšľal nad tým, ako zlepšiť ponúkanú službu, možno ?… ale určite ho napadlo, že podlezie ceny konkurencie. Potiaľto by to možno bolo v poriadku, keby tie ceny za ponúkané služby znížil svojim taxikárom. (mesačné, fixné poplatky za dispečerské služby, a stanoviská) No nie! Paradoxne, tieto poplatky boli vo všetkých taxislužbách na pár € skoro rovnaké. NIE !!! On podliezol ceny jazdného za taxi. A tu je problém, pretože tie zľavy neznášal ten majiteľ, ale taxikári, ktorí pre neho jazdili! A čo sa stalo? Samozrejme, v tej novej lacnejšej taxislužbe bolo zrazu veľa objednávok, a samozrejme v tých drahších taxislužbách, tých objednávok bolo menej, a menej. Tak samozrejme taxikári začali prechádzať ku lacnejšej konkurencií. Totižto, skoro všetky taxislužby ani tak nedbali na to, aké mali títo taxikári autá, nedbali na to, ako títo taxikári chodili do práce upravení, resp. oblečení. A zákazník si samozrejme pomyslel, že či pre neho dôjde zafajčená Fabia z drahšej, alebo z inej, lacnejšej firmy, mal jednoduchú voľbu. No, a to sme ešte nikto netušili, že niekedy v roku 2016 ku nám vtrhne najprv čierna, americká, akože zdieľaná spolujazda, a o niečo neskôr sem prišla, dnes už zelená Estónska zdieľaná spolujazda, ( všimli ste si, že posledné dva roky už o zdieľanej ekonomike tieto dve firmy vôbec nerozprávajú?) využívajúc služby čiernych taxikárov, bez akejkoľvek licencie, živnosti, psychotestov, zdravotných prehliadok, ktorí nemuseli platiť žiadne sociálne, a zdravotné odvody, o daniach ani nehovorím. Samozrejme, zo začiatku boli zákazníci týchto dvoch … dajme im pravé meno, taxislužieb unesení, pretože pre nich skutočne došli slušní, upravení, normálne komunikujúci ľudia na svojich vlastných, voňavých, niekedy luxusných autách, ktorí si nezriedka skutočne len privyrábali popri svojom hlavnom zamestnaní. A hlavne minimálne o polovicu lacnejší, ako dovtedajšia konkurencia. Ale toto všetko sa rokmi zmenilo, ale o probléme týchto dvoch firiem si popíšeme v niektorom z nasledujúcich článkov.
Druhý extrém, za ktorý nás taxikárov majú hlavne cudzinci veľmi radi.
Nepríjemný šok pre cudzincov, ale aj pre ľudí neznalých miestnych pomerov nastal, keď si (v celom civilizovanom svete úplne štandardne) zamávali na ulici na taxík, alebo si ho zobrali zo stanovišťa taxíkov. Logika veci velí, že by mal byť lacnejší, ako keby si ho objednali telefonicky, alebo cez aplikáciu. Taxikár nemusel nikam chodiť, a ani na zákazníka vyčkávať. A tu je ten nepochopiteľný extrém, tento taxík bol neraz aj niekoľkonásobne drahší ,ako keby si ho zavolal telefonicky, alebo cez aplikáciu. Toto je bratislavská celosvetová rarita, a s kým som sa o tom bavil, tak len nechápavo krútil hlavou. Je to tak už nejakých 25 rokov, kedy si jeden majiteľ taxislužby povedal, že začne dávať polovičnú zľavu jazdného, keď si zákazník objedná taxík telefonicky. A samozrejme všetky ostatné taxislužby sa museli prispôsobiť. A tu je obrovský problém, ktorý by sa jednotnou cenou vyriešil, pretože ak si dnes taxikár dá do svojho cenníka 5€ na jeden kilometer, a zákazník sa neopýta pri nástupe do taxíka, koľko bude platiť za jazdu dajme tomu 10 km dlhú, a taxikár od neho bude v cieli pýtať 50€, bohužiaľ, bude musieť zaplatiť. Totižto, ten taxikár naplnil literu zákona, a nič neporušil, ak mal cenník na dverách, a v kabíne. Samozrejme ten taxikár riskuje jednu do zubov od labilnejšej povahy, ale… o tom potom.
Jednotná cena. Aké sú výhody pre zákazníka?
Jednotnou cenou za taxi sa rozumie stav, že všetky taxíky v danom meste, alebo regióne jazdia za tie isté tarify. To znamená, že či si stopnete na ulici Jožka s Mercedesom, alebo Miša so Škodou, zaplatíte tú istú sumu, a je jedno, pre ktoré taxislužby títo dvaja taxikári jazdia.
Príklad: Potrebujete sa rýchlo odviezť, a na ulici zbadáte dva taxíky. Viete, že či pôjdete so slušne vyzerajúcim Jožkom na peknom Mercedese, alebo zarasteným, v taxíku pofajčievajúcim Miškom v malej Škodovke zaplatíte tú istú cenu, koho si vyberiete? To isté platí, keď si objednáte taxi telefonicky, alebo cez aplikáciu skoro vždy rozhodne posledná skúsenosť. Pretože , keď ste boli spokojný naposledy, nemáte dôvod hľadať alternatívu, a objednáte si taxi opäť u tej istej taxislužby. A práve takto sa vyvíja tlak na taxislužby, aby vám dvihla milá operátorka, ochotná pomôcť, aby pre vás prišiel slušný, upravený, komunikatívny taxikár, na slušnom, čistom taxíku.
Jednotná cena. Aké sú výhody pre taxikára.
V prvom rade taxikár tým, že bude jazdiť za reálne ceny, splní sa mu jeden veľmi dôležitý predpoklad , že keď bude svoje služby ponúkať na úrovni, bude vedieť dôstojne žiť. Bude mu záležať na tom, aby jazdil pre slušnú taxislužbu, kde jeho kvalitné služby nebudú raritou, ale štandardom. Samozrejme sa mu zvýši možnosť zárobku nástupmi zákazníkov z ulice, pretože momentálne sú skôr výnimkou, ako pravidlom.